Život Prešova
online
online
Už 30 rokov nám Hubblov teleskop umožňuje vidieť do hĺbky vesmíru
24.04.2020 Celý región
Bratislava
23. apríla (TASR) – Hubblov vesmírny ďalekohľad predstavuje najväčší
prínos k pozorovacej astronómii v histórii. Pre TASR to uviedol astronóm
Roman Nagy z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte
matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
"Približne 17.000 vedeckých článkov doteraz využilo dáta z Hubblovho
teleskopu, čomu zodpovedá asi 900.000 citácií a referencií. To je naozaj
obdivuhodné číslo," povedal Roman Nagy.
Hubblov vesmírny ďalekohľad, alebo tiež Hubblov teleskop vyniesol na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery 24. apríla 1990. Od tohto historického okamihu uplynie v piatok 24. apríla už 30 rokov.
Poslaním ďalekohľadu umiestneného na obežnej dráhe Zeme je, laicky povedané, pozorovanie vesmírnych objektov bez rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Touto myšlienkou sa zaoberali Hermann Oberth, Robert Goddard a Konstantin Eduardovič Ciolkovskij už v roku 1923. V roku 1946 astronóm Lyman Spitzer publikoval článok s názvom Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme.
Pozorovania z vesmíru sa vykonávali s väčším či menším úspechom už počas 60. rokov. NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír v USA) sa začala v roku 1970 zaoberať prípravou Veľkého vesmírneho ďalekohľadu (Large Space Telescope - LST), projekt však narážal na finančné ťažkosti. S výrobou samotného Hubblovho teleskopu sa začalo v roku 1979, no jeho vynesenie do vesmíru sa viackrát odložilo – naposledy v roku 1986, keď bol po havárii raketoplánu Challenger pozastavený americký vesmírny program. Napokon ďalekohľad vyniesol 24. apríla 1990 na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery pri misii STS-31.
"Pozorovania prostredníctvom Hubblovho ďalekohľadu pokrývajú celé spektrum od najbližších oblastí vesmíru až po jeho najvzdialenejšie miesta," uviedol astronóm Roman Nagy.
Spočiatku mal ďalekohľad problémy so zrkadlom – chyba s rozmerom čosi cez dva mikrometre spôsobila, že získaný obraz nebol ostrý. "Prvé tri roky to vyzeralo na veľké tápanie a zdalo sa, že obrovské peniaze na tento projekt neboli vynaložené účelne," doplnil Nagy.
Pri prvej servisnej misii na prelome rokov 1993 a 1994 sa však podarilo servisnému tímu chybu opraviť. Vzápätí nasledoval jeden z prvých veľkých objavov, keď sa kométa Shoemaker-Levy 9 v júli roku 1994 zrazila s planétou Jupiter – a Hubblov ďalekohľad pozoroval v priamom prenose túto relatívne zriedkavú udalosť.
"Zásadnou vecou, ktorú na prednáškach ukazujem aj študentom, je potom Hubblovo vesmírne pozadie, tzv. deep field. Je to záznam maličkej a úplne tmavej časti oblohy, na ktorej nevidno žiadne hviezdy našej galaxie. Urobí sa séria snímok, ktorá sa dá softvérovo spojiť do jednej kvalitnej snímky a už prvý raz Hubblov vesmírny ďalekohľad uvidel, že sa na tomto maličkom štvorčeku v zdanlivo prázdnej časti vesmíru nachádza približne 1.500 galaxií. Vďaka čoraz vyspelejšej kamerovej technike sa na obrázkoch, ktoré Hubblov ďalekohľad urobil pred pár rokmi, dali zaznamenať až desaťtisíce galaxií. To patrí medzi najväčšie úspechy – zistenie, že vesmír je plný takýchto zoskupení hviezd," vysvetlil astronóm.
Podľa jeho slov sa na jednom z týchto záberov nachádzal aj najvzdialenejší bod vo vesmíre, resp. najvzdialenejší zdroj žiarenia, ktorý sme kedy zo Zeme uvideli. Ide o jeden z kvazarov – teda aktívnych jadier galaxii, ktoré vznikali tesne po veľkom tresku a boli zdrojom extrémne silného žiarenia.
"Vidíme vlastne fotóny, ktoré vznikli pred 13 miliardami rokov, čo znamená, že sa pozeráme do minulosti vesmíru. Hubblov ďalekohľad je taký citlivý, že aj to málo fotónov z prvotných zdrojov žiarenia dokázal zachytiť," dodal Roman Nagy.
Hubblov teleskop tak sprostredkuje informácie o počiatkoch vesmíru, o jeho rozpínaní, no zároveň prináša aj pozorovania zo Slnečnej sústavy, či z jej okraja. Jeho nasledovníkom má byť v najbližších rokoch Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý je už podľa Nagya technicky pripravený a rieši sa jeho vynesenie na obežnú dráhu. Kým Hubblov teleskop má zrkadlo s veľkosťou cca 2,4 metra, nový ďalekohľad má poskladané zrkadlá s priemerom 6 metrov, čo pri vyššej citlivosti umožní vidieť napríklad aj viac objektov zo vzdialeného vesmíru.
Hubblov vesmírny ďalekohľad, alebo tiež Hubblov teleskop vyniesol na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery 24. apríla 1990. Od tohto historického okamihu uplynie v piatok 24. apríla už 30 rokov.
Poslaním ďalekohľadu umiestneného na obežnej dráhe Zeme je, laicky povedané, pozorovanie vesmírnych objektov bez rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Touto myšlienkou sa zaoberali Hermann Oberth, Robert Goddard a Konstantin Eduardovič Ciolkovskij už v roku 1923. V roku 1946 astronóm Lyman Spitzer publikoval článok s názvom Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme.
Pozorovania z vesmíru sa vykonávali s väčším či menším úspechom už počas 60. rokov. NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír v USA) sa začala v roku 1970 zaoberať prípravou Veľkého vesmírneho ďalekohľadu (Large Space Telescope - LST), projekt však narážal na finančné ťažkosti. S výrobou samotného Hubblovho teleskopu sa začalo v roku 1979, no jeho vynesenie do vesmíru sa viackrát odložilo – naposledy v roku 1986, keď bol po havárii raketoplánu Challenger pozastavený americký vesmírny program. Napokon ďalekohľad vyniesol 24. apríla 1990 na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery pri misii STS-31.
"Pozorovania prostredníctvom Hubblovho ďalekohľadu pokrývajú celé spektrum od najbližších oblastí vesmíru až po jeho najvzdialenejšie miesta," uviedol astronóm Roman Nagy.
Spočiatku mal ďalekohľad problémy so zrkadlom – chyba s rozmerom čosi cez dva mikrometre spôsobila, že získaný obraz nebol ostrý. "Prvé tri roky to vyzeralo na veľké tápanie a zdalo sa, že obrovské peniaze na tento projekt neboli vynaložené účelne," doplnil Nagy.
Pri prvej servisnej misii na prelome rokov 1993 a 1994 sa však podarilo servisnému tímu chybu opraviť. Vzápätí nasledoval jeden z prvých veľkých objavov, keď sa kométa Shoemaker-Levy 9 v júli roku 1994 zrazila s planétou Jupiter – a Hubblov ďalekohľad pozoroval v priamom prenose túto relatívne zriedkavú udalosť.
"Zásadnou vecou, ktorú na prednáškach ukazujem aj študentom, je potom Hubblovo vesmírne pozadie, tzv. deep field. Je to záznam maličkej a úplne tmavej časti oblohy, na ktorej nevidno žiadne hviezdy našej galaxie. Urobí sa séria snímok, ktorá sa dá softvérovo spojiť do jednej kvalitnej snímky a už prvý raz Hubblov vesmírny ďalekohľad uvidel, že sa na tomto maličkom štvorčeku v zdanlivo prázdnej časti vesmíru nachádza približne 1.500 galaxií. Vďaka čoraz vyspelejšej kamerovej technike sa na obrázkoch, ktoré Hubblov ďalekohľad urobil pred pár rokmi, dali zaznamenať až desaťtisíce galaxií. To patrí medzi najväčšie úspechy – zistenie, že vesmír je plný takýchto zoskupení hviezd," vysvetlil astronóm.
Podľa jeho slov sa na jednom z týchto záberov nachádzal aj najvzdialenejší bod vo vesmíre, resp. najvzdialenejší zdroj žiarenia, ktorý sme kedy zo Zeme uvideli. Ide o jeden z kvazarov – teda aktívnych jadier galaxii, ktoré vznikali tesne po veľkom tresku a boli zdrojom extrémne silného žiarenia.
"Vidíme vlastne fotóny, ktoré vznikli pred 13 miliardami rokov, čo znamená, že sa pozeráme do minulosti vesmíru. Hubblov ďalekohľad je taký citlivý, že aj to málo fotónov z prvotných zdrojov žiarenia dokázal zachytiť," dodal Roman Nagy.
Hubblov teleskop tak sprostredkuje informácie o počiatkoch vesmíru, o jeho rozpínaní, no zároveň prináša aj pozorovania zo Slnečnej sústavy, či z jej okraja. Jeho nasledovníkom má byť v najbližších rokoch Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý je už podľa Nagya technicky pripravený a rieši sa jeho vynesenie na obežnú dráhu. Kým Hubblov teleskop má zrkadlo s veľkosťou cca 2,4 metra, nový ďalekohľad má poskladané zrkadlá s priemerom 6 metrov, čo pri vyššej citlivosti umožní vidieť napríklad aj viac objektov zo vzdialeného vesmíru.
www.ZIVOTPO.sk
